Zachutilo aj Maurom

Ani počas maurskej nadvlády na pestovanie a pitie vína v Španielsku nezanevreli a hoci Maurovia boli moslimovia (a podľa islamu teda nesmeli požívať alkohol), niekoľko kalifov a emirov podľa historických záznamov údajne vlastnilo vinice a pili víno. 

Renesancia španielskeho vína nastala až po reconquiste v roku 1492. Najprv sa začalo vo veľkom vyvážať na anglický kráľovský dvor, a po objavení Nového sveta Krištofom Kolumbom Španieli okamžite siahli po príležitosti kolonizovať nový kontinent nielen svojim náboženstvom, ale aj svojim hroznom.

Tomu sa v severnej a južnej Amerike darilo natoľko, že v šestnástom storočí muselo Španielsko zakázať dovoz vína z Mexika, Peru a Čile, pretože kvalitou a nízkou cenou prudko súperilo s ich domácim produktom a ohrozovalo tak domácu krehkú ekonomiku. 

No v čase, keď európsky vinohradnícky priemysel chytal druhý dych, Španielsko začalo výrazne zaostávať. V 19. storočí však epidémia fyloxéry spustošila väčšinu konkurenčných vinohradov a v zúfalstve nahradiť kvalitné francúzske víno sa pozornosť mnohých ľudí obrátila práve na pyrenejský polostrov. Francúzski vinári sa začali hromadne sťahovať poza Pyreneje do oblastí ako Rioja či Navarra a prinášali so sebou svoje odborné znalosti a spôsoby výroby vína.

V dobe, keď ich fyloxéra dostihla aj tam, už bola známa obrana a tak španielsky vinohradnícky priemysel ani veľmi neutrpel. Hlboké rany mu však nasadila španielska občianska vojna a po nej druhá svetová vojna. Koncom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia sa však situácia konečne začala zlepšovať a Španielsko vstúpilo do 21. storočia s reputáciou krajiny, ktorá rozhodne môže konkurovať ostatným výrobcom na svetovom trhu s vínom. 

Priemerná krajina plná extrémov

Španielske vinice sú charakteristické tým, že sa často nachádzajú v oblastiach s extrémnymi klimatickými podmienkami. Vínna réva sa pestuje na púšti, na vulkanických územiach či v oblastiach prikrytých snehom. Od extrémne suchých stredných a juhovýchodných regiónov po mimoriadne vlhké severozápadné Španielsko, ovplyvňované klímou Atlantického oceánu, v niektorých oblastiach je sila vinárskej tradície posilnená odrodou hrozna, ktorá je jedinou sadenicou schopnou prežiť a dozrieť v týchto extrémnych podmienkach. Španielsko je skrátka priemerná krajina plná extrémov.

Jedným z dominantných geografických vplyvov španielskej vinárstva je rozsiahla náhorná plošina známa ako Meseta Central, ktorá pokrýva veľkú časť stredného Španielska. Vinohrady vo všeobecnosti najviac prosperujú v teplom a relatívne suchom prostredí s množstvom slnečného svetla, a v Španielsku na to majú ideálne podmienky.

V zálive okolo mesta Cadiz a v určitých juhovýchodných oblastiach si rastúce hrozno užíva viac ako 3000 slnečných hodín ročne, čo rozhodne patrí medzi svetové rekordy. Španielsko má tiež pomerne veľa vinárskych oblastí, ktoré profitujú z výbornej mikroklímy. Známymi príkladmi sú regióny O Rosal, Priorato, Ribera del Duero a Sanlúcar de Barrameda, kde má každá oblasť osobité podmienky na rast a teda aj produkuje vína s jedinečným charakterom príznačným pre daný región. 

Keďže krajina patrí do Európskej únie, systém označovania vín je dosť podobný ako v prípade Francúzska a Talianska. Najčastejšou kategóriou v miestnom obchode je Denominación de Origen (DO), ktorý je ekvivalentom Appellation d'Origine Contrôlée (AOC) vo Francúzsku. Každý jednotlivý DO (napríklad Ribera del Duero alebo Rías Baixas) má svoje vlastné pravidlá pre vína, ako napríklad hrozno, ktoré možno vysadiť. Špička španielskej pyramídy kvality vína je Denominación de Origen Calificada (má niekoľko skratiek kvôli regionálnym nárečím: DOCa, DOC alebo DOQ). Označenie Denominación de Pago (DO de Pago) patrí zas jedinečným usadlostiam, momentálne ho má len 15 vinární. 

Čerstvé a bohaté

Hoci na Pyrenejskom polostrove rastie niekoľko stoviek druhov hrozna, podľa odhadov až 80% produkcie vína v krajine sa zameriava len na 20 odrôd hrozna. Z bielych je najrozšírenejším hrozno Airén, cenené pre svoju odolnosť. Dlhé roky slúžilo ako základ pre španielske brandy, vína vyrobené z tohto hrozna však môžu byť veľmi alkoholické a náchylné k oxidácii. Španielske biele vína sú vo všeobecnosti čerstvé a slané, dokonale sa hodia k rybám či darom mora. 

Ďalšou rozšírenou vínnou odrodou je červené Tempranillo, známe po celom Španielsku, no pod rozličnými synonymami. Tempranillo sa spolu s ďalšou populárnou odrodou menom Garnacha používa na výrobu plných a bohatých červených vín. V regióne Levante sú nasadené druhy Monastrell a Bobal, ktoré sa používajú ako na tmavočervené vína, tak na suché ružové. Na severozápade sú populárne výsadby bielymi odrodami Albariño a Verdejo, v regiónoch, kde sa produkuje Cava, zas rastú Macabeo, Parellada a Xarello, ktoré sa používajú na výrobu šumivých vín. Čoraz viac však dochádza k výsadbe medzinárodných hroznových odrôd, napríklad Cabernet Sauvignon, Chardonnay, Syrah, Merlot a Sauvignon Blanc.