Keď sa tradícia snúbi s vášňou, vzniká najlepšie víno na svete. Bez vína by nebolo Francúzsko a bez Francúzska by nebolo víno - krajina galského kohúta je jedným z najväčších a najznámejších producentov vína na svete.
Ružové víno nielen pre dámy
Popularita ružových vín tvz. ,roséʼ v posledných rokoch u nás prudko stúpa a získava si čoraz viac priaznivcov (konzumentov). Ich kvalita zavádzaním nových moderných technológií do praxe sa postupne zvýšila a dnes na Slovensku neexistuje vinár, ktorý by sa o výrobu ružového vína aspoň raz nepokúsil.
Svieže, ľahko piteľné, ovocné a správne vychladené rosé sa vynikajúco snúbi s grilovanými rybami, plodmi mora, hydinou, k šalátom, cestovinám alebo aj k jahňaciemu a teľaciemu mäsu. Ružové víno je vhodné ako aperitív a taktiež ho môžeme servírovať k hlavnému jedlu. Taktiež sa z neho dajú pripraviť miešané nápoje alebo drinky.
Výroba ružového vína
Ružové vína nepatria ani k červeným ani k bielym, sú špecifické. Vyrábajú sa výhradne z modrých odrôd. Rmut nakváša niekoľko hodín, maceruje. Do muštu sa zo šupiek uvoľňujú farbivá, taníny a aromatické látky. Takto pripravený mušt sa následne umiestni do nerezových tankov, kde prebieha ďalšia fermentácia. Ružové víno môže vyzrievať aj v dubových sudoch.
Doménou najlepších ružových vín je Francúzsko. Na výrobu sa používajú nasledujúce odrody: Grenache, Cinsaut, Syrah, Mouvedre, Carignan, Cabernet Sauvignon, Cabernet Franc, Pinot Noir....Vyhlásenou apeláciou je Tavel AOC (južná Rhôna). Kvalitné ružové vína nájdeme tiež v apelácii Anjou (údolie Loiry) a Côtes de Provence. V oblasti Champagne majú ružové vína zvláštne postavenie. Vyrábajú sa dvoma spôsobmi. Samotokom rmutu odrôd Pinot Noir Chardonnay a Pinot Meunier alebo asamblážou (sceľovaním).
Ružové vína - ,roséčkaʼ môžeme nájsť takmer vo všetkých vinohradníckych oblastiach sveta. V Taliansku je to Rosato, ktoré sa vyrába z odrody Sangiovese, v Španielsku Rosado z oblasti Riojy a Navary, ktoré pochádza z odrôd Garnacha a Tempranilla. Vynikajúce rosé sa vyrábajú aj v krajinách Nového Sveta – Argentína a Austrália. V Spojených štátoch sa využívajú najmä odrody Merlot a Zinfandel.
V našich zemepisných šírkach sa používajú na výrobu ružových vín nasledujúce odrody: Zweigeltrebe, Frankovka modrá, Svätovavrinecké a Cabernet Sauvignon. Ich kvalita sa postupne zvyšuje, čoho dôkazom sú ocenenia z významných medzinárodných súťažiach.
Farba, vôňa a chuť
Farebné spektrum ružových vín je veľmi rozmanité a je ovplyvnené viacerými faktormi. Intenzita a odtieň farby závisia najmä od odrody a od spôsobu spracovania bobúľ hrozna. Pomletie alebo lisovanie celých bobúľ, dĺžka a spôsob macerácie a teplota – to všetko vplýva na senzorické vlastnosti výsledného vína.
Nevhodným uložením sa môže stať, že farba vína sa môže zmeniť na tehlovú a časom sa začnú objavovať hnedý odtieň, ktorý je typickým prejavom oxidácie vína. Farebná škála rosé vín je širokospektrálna: šedo ružová, ružová, telovo ružová, pivoňkovo ružová, pomarančovo ružová, bledo červená, marhuľovo ružová, lososovo ružová, tehlovo ružová, cibuľovo ružová, hnedoružová až oranžová. Pre bežného konzumenta je atraktívnejšia tmavšia farba vína, pretože si myslí, tým má víno intenzívnejšiu vôňu a chuť.
Najmä triesloviny, ktoré sa uvoľňujú spolu s farbou, dodávajú vínu štruktúru a telo. Väčšinou ružové vína konzumujeme mladé. Tomu by mala zodpovedať vôňa a chuť, ktorá by mala byť šťavnatá, svieža, plná ovocných a kvetinových tónov, doplnená príjemnou smotanovo korenistou dlhou dochuťou. Ružové vína môžu byť suché, polosuché a polosladké až sladké. O rosé sa hovorí, že je to víno mladých a obľubujú ho najmä ženy, ale aj muži majú v súčasnosti kladný vzťah k ružovému vínu.
Charakteristické vône a chute ružových vín sú: jahody, maliny, čierna a červená ríbezľa, hrozno, egreše, jarabina, ostružiny, čučoriedky, brusnice, marhule, nektarinky, višne, čerešne, slivky, ruže, ibištek... Mýtus, že iba mladé ružové vína sú najlepšie, už našťastie neplatí. Ružové vína môžu vyzrievať aj niekoľko rokov, hlavne tie z Francúzska.
Ďalšie články
Rakúsko pokračuje v stanovovaní meradiel v ekologicky uvedomelom vinohradníctve. V súlade s rozsiahlym a nezávisle kontrolovaným vinohradníckym programom „Udržateľné Rakúsko“ sa v súčasnosti vinič pestuje takmer 12 000 hektárov viníc, čo zodpovedá 27 % celkovej plochy v Rakúsku. Ide o pozoruhodný vývoj vzhľadom na to, že certifikačný program bol spustený len pred desiatimi rokmi.
Keď prvýkrát ochutnáte nealkoholický gin, je to ako otvoriť dvere do paralelného vesmíru. Vaša ďalšia otázka je ako sa vyrába nealkoholický gin? Dodržiava sa pri výrobe rovnaký postup ako pri tradičnej výrobe ginu a alkohol sa potom jednoducho odstráni?