offerBox
1

28. 11. Degustácia slovenských sektov

offerImage

Pozývame vás na degustáciu sektov zo slovenskými vinármi. Atmosféru tejto peknej akcie spríjemní klavirista František Báleš.

Čítať viac

Black Week zahraničné vína -50%

right-arrow
UŽÍVATEĽSKÉ MENU
VÝBER JAZYKA
Späť Detailný filter
Späť Detailný filter
Späť
Späť
5+1 vínnych zaujímavostí z Česko – Slovenska podľa someliéra Rastislava Šutáka

5+1 vínnych zaujímavostí z Česko – Slovenska podľa someliéra Rastislava Šutáka

"Pri letmej spomienke na vína z týchto dvoch krajín zo začiatku 90-tych rokov, je takmer neuveriteľné ako sa z pohľadu vinohradníkov, vinárov aj konzumentov zmenilo chápanie vín ako ušľachtilého nápoja. Presírené a zadusené vína so záklopkou z lesklého papiera, ktorá držala ako hrom (aj vďaka lepidlu) a uzavreté s korkovými aglomerátmi nízkej kvality vystriedali moderné a často krát vznešené vína s dušou."


Víno v litrovkách položené v strede stola odrážajúc zlatisto (aj hnedastý) odtieň nalievali úslužní čašníci a vrchní starej školy, ktorí im nezabudli pred otvorením na hrdlo uviazať kravatu zo servítky. Dnes vína prinášajú k stolu someliéri s dokonalou angličtinou a znalosťami. Obľúbených partnerov vín v podobe šunkovej rolky a znojemskej roštenky vystriedali v lístkoch moderné pokrmy pripravované s mikroskopickou presnosťou zručných kuchárov. 

Víno sa však rodí vo vinohrade. Dookola omieľaná veta s puncom pravdy ako zo skrípt matematickej fakulty. Pestovatelia v Česko-Slovensku pochopili, že milovníci vín chcú vidieť a vedieť viac. Poriadok v pivnici a zdravotný stav viníc je najlepším predpokladom pre výrobu kvalitných vín.

Po horúcom roku 2003 pochopili aj pesimisti, že sa s klímou to ide dole vodou a orientácia vinohradníkov k ekologickému pestovaniu viniča tak predstavuje budúcnosť a nie frázy. Konkurencia z dovozu a cestovanie po svete prispeli k pochopeniu autorov alternatívnych vín, ako vhodnému oživeniu toho, ako môže víno chutiť a vyzerať.

Výsledkom bol vznik apelácii a združení na základe pôvodu hrozna, ktorým perfektne sekundujú komerčné aktivity s cieľom prilákať ľudí k mladému vínu či turistike.

Bolo otázkou času kedy sa české (vydanie 2017, 2019 resp.) a slovenské vína so samostatným hodnotením objavia v „modlitebnej knižke“ každého someliera - Pocket Wine Book od H. Johnsona. 

V Českej republike sa vypije priemerne 21l vína na osobu ročne, na Slovensku je to o šesť litrov menej. S cenou 6,2 eur za liter v Českej republike a  4 eurá na Slovensku. Pritom obidve krajiny s prehľadom tromfnú priemernú domácnosť Európskej únie, ktorá na alkohol minie 1,6 % príjmov ročne.

Slováci minú 2,5 % a Česi dokonca 3,3 % zo svojich príjmov (zdroj Euractiv.sk 2019). Plocha slovenských vinohradov klesla na historické minimum. Kým v ČR stúpla na 18 067 ha, slovenský vinohradníci obrábajú necelých 8 500 ha. Producentov vína je v ČR približne 1 000, pričom na Slovensku ich máme zhruba 750.

Zo štatistík predaja na WinePlanet. sk vyplýva, že najobľúbenejším odrodami sú Rizling rýnsky a Veltlínske zelené z tradičných slovenských vinárstiev Pavelka, Karpatská Perla alebo J & J Ostrožovič. Najúspešnejším z Česka je vinárstvo Špalek (foto).

Na WinePlanet.cz klienti uprednostňujú muškátové odrody. Žiaľ pre obidva štáty platí, že lacným zahraničným vínam veríme niekedy viac ako našim.

Fľaše sme olepili medailami ako kabáty dôstojníkov. Nevadí nám odniesť si načapované víno z tanku a v plastovej fľaši z predajne, kde popri tom predávajú aj obkladačky. Zbožňujeme vína v ťažkých fľašiach neuvedomujúc si, že sa stávame obeťami marketingu. Prejedáme sa kebabom so sladeným nápojom v druhej ruke, dúfajúc, že stihneme dobehnúť domov. 

 

Napriek tomu je v Čechách, na Morave a na Slovensku veľké množstvo nádherných vín s rukopisom pôvodu, charakterom a štýlom. Pochádzajú z viníc, ktoré patria medzi najkrajšie na svete a hospodária na nich ľudia, ktorí k nim prirástli a zveľaďujú ich. Verím, že s postupom času sa budú vyrábať len vína ohľaduplné voči životnému prostrediu aj ľudom, ktorí ich budú piť. Povzbudivo znie motto vinárstva Špalek: „Nejde o to nasbírat co najvíc medailí, ale mít ve vinohradě nejšťastnejší včely“. 

Úlohou someliera je priblížiť najlepšie vína klientom v jazyku aby mu rozumeli, ale vždy s gráciou a pokorou, preto vás skromne pozývam na mojich 5+1 zaujímavostí o víne z Česko-Slovenska.

1. Prvé slamové a ľadové

Začíname hneď z ostra. Fenomén a popularita slamových vín na Morave nepozná hranice. Dokonca aj ako námet na spracovanie filmu. Pionierom v ich produkcii bol Oldřich Drápal st, ktorý dorobil svoje prvé slamové víno už v roku 1994, v rámci praxe na vinárke vo Valticiach. Jeho prírodne sladké vína patria v súčasnosti medzi špičku na svete. Referenciou by mohol byť napr. Rizlink vlašský 2010 z honu Novomlýnský svah v obci Zaječí.

Na Slovensku bol prvým Peter Matyšák s Veltlínskym zeleným 2002. Ľadové vína sú kvôli klimatickým zmenám čoraz vzácnejšie a žiaľ drahšie. Na Slovensku sa dokonca v niektorých rokoch nevyrobilo nič. O prvenstvo na Slovensku sa v ľadovom víne delia Milan Pavelka s Rizlingom rýnskym a Karpatská Perla s Veltlínom, obidva z ročníka 2002. Na Morave našiel odvahu na experimentovanie s nimi Josef Peřina ešte v ZOD Mikulov začiatkom 90-tych rokov. 

2. Najsevernejšie plochy

Záhradky - kedysi najsevernejšia vinohradnícka lokalita v Čechách pri Českej Lípe. Vinohrady sa rozprestierali v katastri obce Karasy na trati Mariánov smerom k Záhradkám. Vinič sa v tejto oblasti pestoval už v 17. storočí. Po tuhých mrazoch v roku 2014 vymrzla podstatná časť vinohradov. Neskôr sa ich už nepodarilo obnoviť.

V roku 2018, jediný producent Novozámecké vinařství ukončilo činnosť. V budúcnosti budú na týchto unikátnych parcelách stáť domy, dokonca obec požiadala o vyňatie z registra vinohradníckych obcí! Škoda.

Najsevernejšími vinohradmi sa tak stali vinice v okolí Žarnosek v Litomeřickej podoblasti. Na Slovensku sa o najsevernejšie plochy vinohradov delia dve dediny Ľuborča pri Nemšovej kde sa pestujú najmä interšpecifické (PIWI) odrody. Druhou lokalitou je Brekov pri Humennom s krásnymi polohami na svahu Viničná hora, ktoré žiaľ neodolali zubu času. Rodiace sa nachádzajú dole pod cestou, na hone Gečová. Z nich môžete ochutnať Sauvignon blanc,  Frankovku alebo Cabernet z vinárstva Barko Vinum.

3. Ako Slováci a Česi veria mýtom

Vo svete vína máme viacero odlišností, ale čo nás spája perfektne je vysoká kredibilita mýtov spojených s vínom. Dovolil by som si z hitparády spomenúť tieto štyri: 1. V Česko-Slovensku nedokážeme vyrobiť kvalitné červené víno – Nie je to pravda! Česká republika dnes disponuje množstvom skvelých a ušľachtilých pinotov s potenciálom na vyzrievanie. Nehovoriac o Frankovke a Modrom Portugale na Slovensku. 2. Sladké víno kupujú len ženy – Nezmysel. Opýtajte sa žien, koľko podobných vín už kúpili. Zdá sa však, že oveľa väčšími romantikmi sme my muži. 3. Vína so skrutkovacím uzáverom sú menej kvalitné – Tento typ uzáveru sa používa vo svete od polovice 70-tych rokov. Aj napriek nesporným kvalitám prírodného korku nie je 4 bilióna fliaš s týmto uzáverom menej hodnotných. 4. Ružové víno nedokáže pozitívne vyzrievať  - Šláger, ktorý zľudovel. Autori tohto výroku nepoznajú ružový Pinot Meunier z Banky pri Piešťanoch 2013, ktorý je stále skvelý.

4. Fenomén Pálava²

Dá sa naň pozerať z dvoch rovín. Tou prvou je unikátna oblasť, ktorú ovplyvňujú Pálavské vrchy ako najsevernejší výbežok vápencových Álp. Sedem vinohradníckych obcí tvorí logický celok pre tvorbu jedinečných vín s charakterom pôvodu. Pre mňa existuje ešte jeden osobný fenomén: Rizling vlašský z Pernej. Najmä vinohrad Železná, ktorý prepožičiava vínam nezameniteľný, korenisto-medový rukopis. Vlašák od Peřinu 2000, ešte pod značkou Mikrosvín patrí medzi najlepšie moravské biele vína aké som mal možnosť ochutnať, a to aj s 16,2% alk!

Druhou rovinou je odroda Pálava, ktorá nie len na Morave ale aj na Slovensku patrí medzi najžiadanejšie. Popularita tohto vína, najmä v sladšej verzii pritiahla k vínu aj mladšiu generáciu. To najlepšie čo táto odroda ponúka sú však hrozienkové a slamové výbery s orieškovo kvetinovou vôňou a chuťou pripomínajúcou kandizované pomaranče a pražené vlašské orechy. Skvelý partner k pistáciovej torte s mätovým sorbetom. Pozn.: Neoficiálne prvé slovenské slamové víno z ročníka 1999 bolo práve z nej.

5. Keď dvom chutí niečo iné...

Existuje viacero vín, ktoré sú populárne na jednom brehu rieky Moravy a na druhom nie. Prvým príkladom sú biele vína so zvyškovým cukrom. Atraktivita tohto štýlu je silnejšia v Čechách a na Morave. Na Slovensku sú vďakabohu stále v kurze suchšie vína.

Ďalej sú to biele vína, ktoré vyzrievali v dubových sudoch. Je pravda, že našim vínam dáva výroba vín bez sudov určitý rozmer originality, ale niektoré biele vína z oboch krajín by s prehľadom profitovali aj z takejto formy vinifikácie.

Napokon sú to tmavé, sladké a alkoholické vína v ťažkých fľašiach ako činky, z odrody Primitivo. Na Slovensku sú ľudia ochotní zaplatiť za tento nezmysel majetok. Nevyhnutný partner k pečenej kačke s kapustou, plnenému kuriatku hubami alebo  bravčovej panenke so slaninkou je však stále osviežujúci a delikátny Modrý Portugal, hoci aj ako mladé víno.

Nakoniec je to klasický oxidatívny Tokaj. Kým na Slovensku je to „kráľovské víno“ , za riekou Moravou je to stále „víno kráľov“, ktorých žiaľ už nie je toľko ako v minulosti.

6. Unikátne André a podceňovaná Frankovka

Z obrovského množstva odrôd, ktoré boli vyšľachtené v Česko-Slovensku považujem za najzaujímavejšie André. Kríženec Frankovky a Svätovarineckého nie je na pestovanie jednoduchá odroda. Potrebuje teplé polohy s dostatkom slnečných lúčov, zato výborne komunikuje s dubovými sudmi. Výsledkom môžu byť vína s korenisto-kvetinovo-ovocnou vôňou a plnou chuťou, opierajúcou sa o zdravú porciu trieslovín s príjemnou textúrou tanínov. Do krásy môže André vyzrievať veky. Najkvalitnejšie pochádzajú z Velkopavlovickej podoblasti. Pre každého someliera je možnosť ochutnať André u Hrabalú v Hustopečích zážitkom na celý život. 

Najdrahšia Frankovka na svete pochádza z Rakúska, najlacnejšia zo Slovenska. Táto unikátna odroda má svoj pôvod v severnej časti Slovinska. Jej rodičmi sú Blaue Zimmettraube a Heunisch, podobne ako Modrý Portugal. Aj napriek zmenám klímy si Frankovka drží eleganciu a šarm. Podobne ako André, výborne spolupracuje s dubovými sudmi a len v najlepších rokoch s barikmi. Na Slovensku máme 6 registrovaných klonov, z toho jeden unikátny. Pestuje sa na východnom Slovensku a ľudovo sa jej hovorí „lesná“ kvôli bohatému rastu. Vinárstvo Fundus Regius z nej vyrobilo dva impozantné ročníky 2005 a 2006. Prvý existuje už len v súkromných zbierkach, druhý (za 40 eur) sa stále dá ešte kúpiť. Pozor, dekantovať ju treba 24h vopred. Podobne ako moravské André aj naša Frankovka sú pre mňa ako someliera esenciálne vína s významom najlepších vín sveta.

Rastislava Šuták, someliér Corner & Co. a WinePlanet.sk.

Newsletter
Ustriehnite si zľavy, akcie a degustácie

V newslettroch vám budeme posielať aktuálne akcie na víno, degustácie alebo ďalšie zaujímavé info zo sveta vína.  Z nášho newslettru sa môžete kedykoľvek odhlásiť v jeho spodnej časti.