Svieže, ľahko piteľné, ovocné a správne vychladené rosé sa vynikajúco snúbi s grilovanými rybami, plodmi mora, hydinou, k šalátom, cestovinám alebo aj k jahňaciemu a teľaciemu mäsu. Ružové víno je vhodné ako aperitív a taktiež ho môžeme servírovať k  hlavnému jedlu. Taktiež sa z neho dajú pripraviť miešané nápoje alebo drinky.

Výroba ružového vína

Ružové vína nepatria ani k červeným ani k bielym, sú špecifické. Vyrábajú sa výhradne z modrých odrôd. Rmut nakváša niekoľko hodín, maceruje. Do muštu sa zo šupiek uvoľňujú farbivá, taníny a aromatické látky. Takto pripravený mušt sa následne umiestni do nerezových tankov, kde prebieha ďalšia fermentácia. Ružové víno môže vyzrievať aj v dubových sudoch.

Doménou najlepších ružových vín je Francúzsko. Na výrobu sa používajú nasledujúce odrody: Grenache, Cinsaut, Syrah, Mouvedre, Carignan, Cabernet Sauvignon, Cabernet Franc, Pinot Noir....Vyhlásenou apeláciou je Tavel AOC (južná Rhôna). Kvalitné ružové vína nájdeme tiež v apelácii Anjou (údolie Loiry) a Côtes de Provence. V oblasti Champagne majú ružové vína zvláštne postavenie. Vyrábajú sa dvoma spôsobmi. Samotokom rmutu odrôd Pinot Noir Chardonnay a Pinot Meunier alebo asamblážou (sceľovaním).

Ružové vína - ,roséčkaʼ môžeme nájsť takmer vo všetkých vinohradníckych oblastiach sveta. V Taliansku je to Rosato, ktoré sa vyrába z odrody Sangiovese, v Španielsku Rosado z oblasti Riojy a Navary, ktoré pochádza z odrôd Garnacha a Tempranilla. Vynikajúce rosé sa vyrábajú aj v krajinách Nového Sveta – Argentína a Austrália. V Spojených štátoch sa využívajú najmä odrody Merlot a Zinfandel.

V našich zemepisných šírkach sa používajú na výrobu ružových vín nasledujúce odrody: Zweigeltrebe, Frankovka modrá, Svätovavrinecké a Cabernet Sauvignon. Ich kvalita sa postupne zvyšuje, čoho dôkazom sú ocenenia z významných medzinárodných súťažiach.

Farba, vôňa a chuť

Farebné spektrum ružových vín je veľmi rozmanité a je ovplyvnené viacerými faktormi. Intenzita a odtieň farby závisia najmä od odrody a od spôsobu spracovania bobúľ hrozna. Pomletie alebo lisovanie celých bobúľ, dĺžka a spôsob macerácie a teplota – to všetko vplýva na senzorické vlastnosti výsledného vína.

Nevhodným uložením sa môže stať, že farba vína sa môže zmeniť na tehlovú a časom sa začnú objavovať hnedý odtieň, ktorý je typickým prejavom oxidácie vína. Farebná škála rosé vín je širokospektrálna: šedo ružová, ružová, telovo ružová, pivoňkovo ružová, pomarančovo ružová, bledo červená, marhuľovo ružová, lososovo ružová, tehlovo ružová, cibuľovo ružová, hnedoružová až oranžová. Pre bežného konzumenta je atraktívnejšia tmavšia farba vína, pretože si myslí, tým má víno intenzívnejšiu vôňu a chuť.

Najmä triesloviny, ktoré sa uvoľňujú spolu s farbou, dodávajú vínu štruktúru a telo. Väčšinou ružové vína konzumujeme mladé. Tomu by mala zodpovedať vôňa a chuť, ktorá by mala byť šťavnatá, svieža, plná ovocných a kvetinových tónov, doplnená príjemnou smotanovo korenistou dlhou dochuťou. Ružové vína môžu byť suché, polosuché a polosladké až sladké. O rosé sa hovorí, že je to víno mladých a obľubujú ho najmä ženy, ale aj muži majú v súčasnosti kladný vzťah k ružovému vínu.

Charakteristické vône a chute ružových vín sú: jahody, maliny, čierna a červená ríbezľa, hrozno, egreše, jarabina, ostružiny, čučoriedky, brusnice, marhule, nektarinky, višne, čerešne, slivky, ruže, ibištek... Mýtus, že iba mladé ružové vína sú najlepšie, už našťastie neplatí. Ružové vína môžu vyzrievať aj niekoľko rokov, hlavne tie z Francúzska.