V povodí Žitavy, tam sa dobré víno rodí – Vinárstvo Žitavské vinice

Vinárska spolupráca

Nie je to zrejme náhoda, že Teplan so Strelingerom, ktorí sa pôvodne živili najmä pestovaním kvetín, skončili pri víne a šľachtení. Víno ľudia na dolnej Žitave dorábali od nepamäti a každoročne kvasilo aj u Teplanovcov. No nielen žičlivé rodinné prostredie voňajúce dozrievajúcim hroznom a bublajúcim burčiakom zlákalo túto dvojicu na vinárske chodníčky. Teplanovi, milovníkovi kvetín, učarila kytica vôní, ktorou jeho víno obostrelo priestor. Fascinácia aromatikou sa premenila v prudkú vášeň, ktorá prerástla od snahy dopestovať si vlastné víno v úsilie získať vlastné odrody.

Úľany nad Žitavou ležia povyše Šurian. Na juhovýchod od nich vybieha z Podunajskej nížiny hrebeň Pohronskej pahorkatiny s dvoma známymi vinohradníckymi obcami – Strekovom a Rúbaňou. Preslávil ich Ondrej Korpás, ktorý sa dostal k viniču práve tak znenazdajky a či zákonite ako Jozef Teplan s Tomášom Strelingerom. Práve k nemu chodili mladí vinohradníci ťahať rozumy.

,,Ondrej Korpás, človek, ktorý najradšej trávi čas vo vinici, musel byť niekedy už nervózny z našich otázok, ale chvalabohu mal dosť trpezlivosti,“ ocení Korpásovo porozumenie pre nadšenie začínajúcich šľachtiteľov Jozef Teplan. 

V ľudskom živote sú veľmi dôležité vzory, príklady. Šľachtiteľka Dorota Pospíšilová, autorka celej plejády muštových a stolových odrôd, hľadala vo Veľkom lese divo rastúce formy viniča. Bol to zrejme osud, popri ňom naďabila na mladý vinohradnícko-vinársky pár Teplan - Strelinger. Srdce jej zaplesalo radosťou. Vo chvíli, keď slovenský výskum a šľachtenie prišiel takmer o všetky pracoviská aj ľudí, sa objavila dvojica mladých inžinierov schopných nadviazať na jej celoživotné dielo.

To, že sa preťali vinárske siločiary Jozefa Teplana a Tomáša Strelingera s dráhami Doroty Pospíšilovej a Ondreja Korpása, je možno osudové a možno zákonité. Prostredie, v ktorom žili, žičlivá atmosféra spoločnosti túžiacej napiť sa moderného a pritom slovenského vína, musela vyplaviť ľudí povolaných slúžiť vínu a bolo len otázkou času, kedy si nájdu cestu k sebe. 

S citom pre víno

Prirodzenou vlastnosťou dobrého vinára je skromnosť. Pokoru voči vínu chápe ako rešpekt voči prírode. Cestu k dobrému vínu otvára podľa Teplana cit pre víno. Vinár ochutná hrozno a ústa, ničím nezameniteľné laboratórium, vyhodnotia jeho parametre. Tak sa rodí v hlave postup vedúci k vzniku vína, čo neskôr očarí dušu.

Túto schopnosť považuje Jozef Teplan za boží dar. Je to dar zdedený po predkoch, ktorí cibrili svoje vedomosti a odovzdávali si vinársku múdrosť z pokolenia na pokolenie. Jozef mal iba dvanásť rokov, keď mu umrel otec, ale v pamäti má uložený obojstranne vrúcny vzťah. Bol to otec, ktorý prebudil u chlapca lásku k prírode, záhrade či tajomnému životu vo Veľkom lese a Žitave plnej rakov.  

Cit pre víno je niečo výnimočné, kľúč k vnímaniu zákonitostí vinárskeho sveta. ,,Dobré víno, to je cit vo mne. Nemal som žiadne skúsenosti, ale hneď jedno z prvých vín, ktoré som urobil, sa stalo šampiónom Vino Tyrnavia a ďalšie tri získali zlaté medaily.“ Je Teplan dieťa šťasteny? Áno aj šťasteny, vyvolenec osudu, ktorý prácou privoláva šťastie k sebe.

Tajomstvá vinohradov Žitavské vinice

Jedno je celkom isté a síce, že víno sa rodí vo vinici. Už z nej si prináša nezameniteľný kód ročníka, polohy, odrody. ,,Ako vinár môžem usmerniť proces výroby vína technologickými postupmi, použitím správnych kvasiniek, ale aj tak sa nemôžem na sto percent odhadnúť výsledný produkt. Nevieme úplne regulovať činnosť kvasiniek,“ vraví Teplan. 

Teplanovým a Strelingerovým hnacím motorom je hrdosť na priestor, v ktorom sa narodili. Dávajú ju najavo názvom svojej firmy Žitavské vinice. Ich víno sa narodilo na riečnych naplaveninách, je v ňom tajomstvo prastarých oceánov, ktoré sa kedysi rozlievali na území Slovenska a zanechali po sebe sedimenty, z ktorých vína čerpajú svoju mnohotvárnosť. Vinice s rozprávkovým geologickým podložím a minulosťou Slovensko začalo vnímať ako mimoriadne cenné vinohradnícke územie, až keď zarezonoval krajinou úspech famózneho ružového kabernetu (2009), za ktorý Vladimír Mrva a Peter Stanko získali pred piatimi rokmi v Paríži titul šampióna. Z Vinodolu pochádza aj ďalšia exkluzivita tejto dvojice Rýnsky rizling.

Ale priestor od Úľan k Černíku a Vinodolu má spoluvládcov aj v podobe tandemu Peter Strelinger a Jozef Teplan. Veľmi presne diagnostikovali jeho potenciál aj pri ďalších napospol francúzskych odrodách. V čom je sila územia?,,Vinohrady ležia na nánosoch štrkopieskov riek Žitava a Nitra. Na nich je ťažká ílovitá pôda, ktorá drží vo vínach kyseliny, nánosy zasa dodávajú vínam štruktúru, mineralitu, čo vidno aj v tomto roku,“  objasňuje Jozef Teplan.

Terroir a dobrý vinohradník = výnimočné víno 

 Lenže ani najlepší terroir nie je vstupenkou do raja výnimočného vína. Terroir urobí veľa, ale vinohradníka nemožno od neho oddeliť, práve on musí vedieť, ako si počínať vo vinohrade.,,Zoberme si najvychýrenejšie francúzske vinice, majú nevyčísliteľnú hodnotu. Prečo? Je to samozrejme ich terroirom. Ale súčasťou terroiru je aj obhospodarovateľ. To nie je len pôda, klíma, mikroklíma a poveternostné podmienky,“ podčiarkne uľanský vinohradník a vinár. Terroir skrátka potrebuje gramotného obhospodarovateľa, ktorý číta jeho šifru, inak sa mu brána k jeho prednostiam neotvorí.

Súčasník, ktorý chce posunúť slovenské vinárstvo vpred, by mal poznať minulosť svojej vinohradníckej otčiny. Jozef Teplan si dal tú námahu pátrať v miestnych historických záznamoch:

,,Skúmal som, čo sa v našich končinách v histórii pestovalo. K najstarším odrodám, ktoré sa mi podarilo dohľadať, patrí Bouvier. Už sme z neho aj urobili výnimočné víno. Potom tu vždy bola veľmi silno zastúpená trojica pinotov - blanc, gris aj noir, teda trio rulandov bielych, sivých aj modrých - a všetkým sa fantasticky darí rovnako ako Semillonu, ktorý Francúzi pestujú v Bordeaux v okolí Sautern. A teraz prichádzame na to, že Dunaj, ktorý je príbuzný pinotov, je tu fantastický.“

Nedávno sa Tomášovi Strelingerovi narodil syn. Túto udalosť oslávili obaja vinári otvorením fľašky Dunaja ročník 2011. Zažiarili v ňom kabernetové tóny čiernych ríbezlí. Neboli tam po prvom, ani druhom roku. Až keď víno dozrelo, zasvietili ako polárna žiara.

Tiež je to nevšedný prírodný úkaz. Ani autorka prvej slovenskej červenej odrody Dorota Pospíšilová nechcela veriť, že Dunaj v sebe ukrýva takúto možnosť. Ak o nej niekto vie, je to celkom určite Ondrej Korpás, ktorý so synom Ondrejom pracuje na projekte Lavína. Základom tohto vína je Dunaj krížený s Merlotom. Teplanov a Strelingerov Dunaj ročníka 2011 potvrdili správnosť kurzu Korpásovcov.

Ale aj mladá úľanská dvojica má šľachtiteľské ambície. Pre Slovensko je to dobrá správa, pretože viac hláv, viac rozumu a súťaž vždy podnecovala k nadpriemerným výkonom.  

(Jozef Sedlák, Pravda)

Čítajte ďalšie blogy - Žitavské vinice, klenot z dolného Požitavia, Najlepšie slovenské vína - Žitavské vinice