Z histórie slovenských vín

Z Nitry sa začali vinice rozširovať smerom od Bratislavy do Rače, Svätého Jura, Limbachu, Pezinka či Modry. Rozmach vinárskej produkcie však prerušil vpád tatárskych vojsk na naše územie v polovici 13. storočia. Ich prítomnosť na Slovensku však pre vinohradníctvo predsa len priniesla niečo pozitívne. Po ich náhlom odchode totiž zostali mnohé vinice spustošené, a preto vtedajší panovník na Slovensko pozval Nemcov, Chorvátov a Talianov, ktorí si sebou priniesli nové metódy spracovania viniča, nové odrody hrozna a zvykové vinohradnícke právo.

Víno bolo na území Slovenska dôležité aj v stredoveku. Mnoho miest dostalo kráľovské výsady mesta práve na základe ich dobrého vína. Vedeli ste, že Svätý Jur sa vďaka svojmu vínu stal slobodným kráľovským mestom ešte skôr ako Pezinok? Vinohrady boli dôležitými aj pre rozvoj hlavného mesta Bratislavy, odnepamäti tvorili panorámu mesta. V roku 1825 sa práve Bratislava stala prvým výrobcom šumivého vína mimo územia Francúzska, keď vznikla jedna z najslávnejších slovenských vinárskych značiek J. E. Hubert. O niekoľko desaťročí neskôr v Bratislave založil svoje vinárstvo Jakub Palugyay.

Darilo sa mu natoľko, že jeho vína pili vládcovia Japonska, turecký sultán, brazílsky cisár, belgický kráľ a podávalo sa aj na palube Titanicu. Palugyay vošiel do dejín vinárstva ako muž, ktorý prvý vybudoval „vínovod‟. Ten viedol z pivníc jeho sídla na Pražskej ulici do priestorov Hlavnej stanice, kde ho stáčali do sudov a fliaš. To, že starí Bratislavčania boli vysoko uznávaní a kvalifikovaní odborníci vo vinohradníctve a vinárstve, potvrdzuje aj založenie Kráľovskej vinohradníckej školy v roku 1902.

Slovenské víno pre kráľovnú

Najväčší rozmach zažilo vinohradníctvo počas panovania Márie Terézie a Jozefa II., mnohé vína zo Slovenska konkurovali tým najlepším európskym značkám a dostávali sa aj na kráľovské dvory. Obľúbené víno uhorskej panovníčky bola napríklad „obyčajná‟ Frankovka modrá z Rače, na jej výrobu vydala Mária Terézia v roku 1776 dispozičnú listinu.

Možno aj preto ju naservírovali ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, keď v roku 2005 spolu s americkým prezidentom George W. Bushom navštívil Bratislavu. Bush zas dostal na ochutnávku červené cuveé President z Vinanzy Vráble. Napokon, keď v roku 2008 prišla po prvý raz na Slovensko anglická kráľovná Alžbeta II., na stole bol nielen radošinský Klevner (podávaný počas jej korunovácie pred 55 rokmi), ale aj vína od Mrva & Stanko, Pavelka a Villa Víno Rača.

Na konci 19. storočia bolo na území Slovenska viac než 80 tisíc hektárov vinohradov. Na prelome 19. a 20. storočia však väčšina vinohradov podľahla fyloxére viničovej, v tých časoch najrozšírenejšej chorobe viniča. Z tohto úpadku sa slovenský vinársky priemysel nanešťastie nikdy nespamätal a dnes máme na pestovanie viniča zaregistrovaných čosi viac než 18 tisíc hektárov.

Slnečné svahy Malých Karpat

Medzi prvé registrované odrody na Slovensku patria Müller-Thurgau, Neuburské, Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Rulandské biele, Rulanské šedé, Silvánske zelené, Tramín červený, Veltlínske zelené, Frankovka modrá, Rulandské modré, Modrý Portugal a Svätovavrinecké, ktoré boli zaregistrované v roku 1941. Naopak, medzi najnovšie registrované odrody z roku 2011 patria Breslava, Hetera, Hron, Nitria, Rimava, Rosa, Rudava, Torysa a Váh.

Napriek tomu, že vinohradníctvo patrí medzi významné tradičné odvetvia, z hľadiska rozlohy patrí len medzi okrajové. Odráža sa to aj na jeho konzumácii. Ročná spotreba vína na jedného Slováka dosahuje podľa oficiálnych štatistík dlhodobo 12 až 14 litrov, na porovnanie vo Francúzsku a Taliansku prevyšuje ročná spotreba vína na obyvateľa 50 litrov. Výroba sa pohybuje na úrovni 600 tisíc hektolitrov, a asi tretina suroviny potrebnej na výrobu vína sa dováža. Prečítajte si viac o spotrebe vína vo svete a na Slovensku.

V súčasnosti existuje na Slovensku 6 vinohradníckych oblastí, 40 rajónov a 603 vinohradníckych obcí.  Historicky najstaršia oblasť pestovania viniča sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, kde vinice ležia na slnkom prehriatych južných svahoch Malých Karpát. Najdôležitejšie pestované odrody v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sú Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Frankovka modrá. Dodnes tu môžete nájsť viechy s pečenou husacinou a lokšami a pohárom dobrého vína.

Vulkanická pôda

Napriek svojej slnečnej polohe však toto nie je najteplejšia oblasť Slovenska, v ktorej sa pestuje víno. Táto výsada patrí Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, ktorá sa pýši tými najlepšími podmienkami na dopestovanie hrozna vhodného na výrobu vysokokvalitných červených vín. Najviac sa tu pestujú biele muštové odrody Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Pinot blanc a Chardonnay. Z modrých odrôd Frankovka modrá, Cabernet Sauvignon, ktorý si vyžaduje dlhšie vegetačné obdobie, ale aj Pinot Noir a Svätovavrinecké.

Najrozmanitejšie podnebia zas ponúkajú vinohrady v Nitrianskej vinohradníckej oblasti vďaka ich rozmanitej expozícii, ale aj pôdnym a makroklimatickým podmienkam. Vďaka tomu sa tu môžu pestovať odrody s vyslovene odlišnými požiadavkami na prostredie, ako napríklad Pinot blanc, Pinot gris, Sauvignon, Müller-Thurgau, Tramín červený a Frankovka modrá, Svätovavrinecké, ale aj Rizling rýnsky, Pinot noir a Semillon.

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť je zas známa svojou vulkanickou pôdou a pivnicami. Mnohé z nich boli vyhĺbené už v 16. storočí do tuftu, pôvodne slúžili ako úkryt pred Turkami. Dnes sa v nich však uskladňuje víno. V tejto oblasti, ktorá sa nachádza od Hontu až po Gemer, sa najviac pestuje Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Müller-Thurgau, Pinot blanc a Chardonnay.

Čarovný Tokaj

Jednou z najmenších je Východoslovenská vinohradnícka oblasť, tu sa pestujú Pinot blanc, Pinot gris a Pinot noir, ale aj Müller-Thurgau, Rizling vlašský, Chardonnay a Tramín Červený, Frankovka modrá a Dunaj. Nachádzajú sa tu tiež najsevernejšie vinohrady na Slovensku, v blízkosti obce Brekov.

Napokon malá, no mocná oblasť Tokaj patrí medzi najvýznamnejšie vinohradnícke oblasti na svete. Rozkladá sa v povodí rieky Bodrog,  hoci je súčasťou väčšieho tokajského regiónu, ktorého hlavná časť sa rozprestiera na území Maďarska, na slovenskej strane jej patrí 908 hektárov. Patrí jej tak titul najmenšia vinohradnícka oblasť na Slovensku. Prvé tokajské víno vraj vyrobil v roku 1650 farár Ladislav Sepši Máté v pivniciach pod vrchom Šiator neďaleko dnešného Slovenského Nového Mesta. Tufové pivnice s jedinečnou mikroklímou sa neskôr stali dôležitým miestom na vyzrievanie a skladovanie tokajského vína. František Rákocy II. predstavil tokajské víno francúzskemu kráľovi Ľudovít XIV. Na jeho dvore získalo tokajské víno titul „Vinum Regnum – Rex Vinorum“, „Víno kráľov – kráľ vín“. Tradičnými muštovými odrodami na výrobu tokajského vína sú Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Na výrobu slovenského tokajského vína sa smie používať výlučne hrozno pochádzajúce z vinohradníckej oblasti Tokaj a víno sa smie vyrábať a plniť výhradne v tejto oblasti. 

Prekvapivo však Tokaj nie je „oficiálne‟ tým najlepším, čo Slovensko v oblasti vína vyprodukovalo. O prvý zápis slovenského vína do svetoznámeho Wine Spectatoru sa postaral Rizling rýnsky 2001 zo Chateau Belá. Ak máte chuť ochutnať to najlepšie, čo slovenské vinohradníctvo ponúka, spravte si malý výlet do Pezinka.  Nielenže sa tu nachádza genofond odrôd viniča, ale v Národnom salóne vín na Pezinskom zámku je k dispozícii sto vín z posledného vinárskeho ročníka, ktoré je za malý poplatok možné aj ochutnať.

Na vinohradnícku výrobu pod Malými Karpatmi sa netreba pozerať len ako na priemysel, ale aj ako na kultúrne dedičstvo našich predkov. Od rozličných tradícií ako zdobenie sochy sv. Urbana ratolesťami viniča, po zvyky spojené s vinobraním, vinohradníctvo je vryté hlboko v našej kultúre. Spomeňte si teda na to, keď si budete nabudúce vyberať fľašu nového vína, ktoré ste ešte doteraz neochutnali.