Red Bonny

Rum s príbehom o  pirátskej vášni, láske, vzrušení a poklade. Red Bonny každou kvapkou  rozpráva príbeh o krásnej, vášnivej a nespútanej pirátskej Anne Bonny.

Písal sa rok 1702, v ktorom sa narodilo slúžke Mary Brenhamovej a bohatému kupcovi Wiliamovi Cornacovi nemanželské dieťa meno Anne v Írskom meste County Cork. Po niekoľkých rokoch milostného spolužitia vyšiel tento vzťah na povrch a tak sa Wiliam rozhodol vziať si Mary za manželku a presťahovali sa do Charlestonu v Južnej Karolíne. Rodine sa tu darilo veľmi dobre, manželia kúpili veľkú plantáž s bavlnou a začali zarábať veľké peniaze. Anne chodila do školy pre bohatých prisťahovalcov. Bola veľmi inteligentná a jej krása rástla rovnakým tempom ako jej horúci temperament, ktorý pozdvihovali jej ohnivo červené vlasy. V 13. rokoch vzbĺkol plameň jej povahy po prvý krát a na sviatočnom obede zaútočila na slúžku príborom. Nevinná šarvátka sa skončila smrťou služobnej. Po dovŕšení 16 rokov, otec odmietol znášať jej vrtochy a rozhodol sa uväzniť ju putom manželstva. S myšlienkou „pút“ sa Anne nedokázala zmieriť, tak sa rozhodla utiecť z domu a stala sa pirátkou. Na jednej z jej dobrodružných ciest stretla pirátskeho šialenca Jamesa Bonnyho, ktorý opantal jej myseľ a pod vidinou získania jej bohatého vena si ju vzal za ženu. Odozva jej otca na seba nenechala dlho čakať, a jej výsledkom bolo zbavenie dcéry nie len vena, ale aj celého majetku.

Rozzúrená Anne ukázala znova svoju druhú tvár, nespútaný temperament sa premenil na čisté zlo. Podpálením všetkých otcových plantáží definitívne spečatila nový život pod rúškom pirátstva. Jej popularita rástla spolu s jej trestným záznamom a tak sa stala cieľom Jamajského guvernéra a anglického parlamentu, ktorí na ňu vydali verejný zatykač. Jedného večera po bujarej rumovej oslave na lodi Calica, boli piráti prepadnutí guvernérovými „lovcami pirátov“. Muži sa zabarikádovali v podpalubí, jediná Anne sa postavila spravodlivosti s vytaseným kordom. Aj napriek jej obrane sa guvernérovým mužom podarilo premôcť ju a zajať spolu s ňou aj celú posádku a vyniesli nad ich hlavami rozsudok smrti. Jej posledné slová adresované jej milencovi boli „Keby si bojoval ako muž, nemusel si vysieť ako pes.“ Pár dní po kapitánovej poprave Anne prehlásila, že čaká dieťa a podľa pravidiel, ktoré zakazovali popravu tehotných žien, bola jej poprava odložená. Dodnes nie je jasné, čo sa s ňou stalo. Posledné dôkazy prehlasujú, že ju otec vykúpil z väzenia a oddal ju za váženého vládneho komisára Josepha Burleigha, zmenila si meno na Anabelle a porodila manželovi 8 detí. To sú však len domnienky, je viac ako možné, že znova ušla a brázdila moria až do svojej smrti.