Na Slovensku poznáme vína s prívlastkom 

Vezmime to ale pekne zaradom. Slovensko ako krajina vyrábajúca víno začala v novodobej histórii výroby konkrétne v roku 1996 používať germánsky spôsob hodnotenia kvality vína. Je to spôsob, kde sa určovala kvalita vína na základe cukornatosti hroznového muštu pri zbere v jednotkách NM (normalizovaný muštomer). Napríklad - kabinetné 19°NM, neskorý zber 21°NM, výber z hrozna 23°NM ...

Germánsky spôsob sa taktiež zameriava na prezentáciu jednoodrodových vín, kde je názov vína totožný s názvom odrody hrozna, z ktorej bolo víno vyrobené. Toto hodnotenie kvality sa používa v krajinách sídliacich na okraji pásma vhodného na rentabilné pestovanie viniča napríklad v Nemecku, Rakúsku alebo Čechách. Keďže v týchto krajinách sa v minulosti bojovalo s nedostatkom slnka a tepla a hrozno vedelo dozrieť iba v niektorých častiach Slovenska a v dobrých ročníkoch bolo toto hodnotenie kvality vína opodstatnené.

S vplyvom globálneho otepľovania a nárastom priemernej teploty v našich zemepisných šírkach sa ale v posledných rokoch ukazuje, že nielen cukornatosť má vplyv na výrobu kvalitných vín. Veď keby bolo pestovanie hrozna odkázané iba na dozrievanie a stúpanie cukornatosti asi by boli najlepšími vinárskymi oblasťami na svete tie v teplom podnebnom pásme.

Spôsoby hodnotenia vína vo svete

Chvalabohu je pestovanie kvalitného hrozna ako aj výroba vína naozaj komplexnou záležitosťou, kde sa okrem pomeru cukrov v mušte kladie dôraz aj na fenologickú zrelosť hrozna, pomer kyselín a extraktívnych látok.  Na tieto atribúty má vplyv okrem počasia aj pôda, a spôsob vedenia viniča. Spolu s vinárskym know-how sa to nazýva terrior. A práve preto existuje vo svete aj druhý spôsob hodnotenia kvality vína a tým je románsky spôsob, ktorý hodnotí víno na základe pôvodu hrozna. Tento systém je používaný napríklad v Taliansku či Francúzku. Často tvorí názov vína dedinka z ktorej víno pochádza alebo dokonca názov vinohradu, kde hrozno dozrievalo.

Od roku 2009 ale platí v celej EU jednotný spôsob hodnotenia kvality vína, ktorý zaviedol k nami zaužívanému hodnoteniu na základe prívlastkov aj hodnotenie na základe pôvodu hrozna. K štandardne zaužívaným prívlastkom ako výber z hrozna alebo neskorý zber pribudli označenia

• Víno bez zemepisného označenia
• Víno s chránením zemepisným označením CHZO
• Víno s chránením označením pôvodu CHOP
• a označenie Districtus Slovakia Controllatus DSC

Jednotlivé kategórie majú rôzne špecifikácie na pôvod hrozna, miesto spracovania hrozna, výrobné postupy, hektárové výnosy alebo cukornatosť hrozna pri zbere. A jeho ekvivalentom je napríklad taliansky spôsob IGT, DOC, DOCG, prípadne španielsky DO, DOCa.

Čo ale spôsobil nový vinársky zákon?

Jemný chaos, keď už sa konečne do povedomia ľudí dostávalo že "bobuľový výber" bude určite to "najlepšie víno na svete". Niektorí vinári prestali používať prívlastky a zameriavajú sa skôr na pôvod hrozna. Týmto krokom sme prišli opäť na začiatok, na začiatok dlhej cesty počas ktorej sa bude rokmi overovať kvalita vína pochádzajúceho od vinára z konkrétnej vinice v konkrétnej dedine sídliacej v jednej zo 6 slovenských vinohradníckych oblasti.

Je potrebné ale začať s označovaním konkrétnych viníc na daných vínach, aby tak ako sa dostalo do povedomia ľudí označovanie vína na základe prívlastkov sa ľudia naučili, že práve terrior danej vinice v kombinácii s ročníkom a vinárskym umom vinára ovplyvňujú kvalitu vína. Dnes je to ťažké, na takéto označovanie sa nekládol dôraz a tým pádom sa nemôžeme oprieť o skúsenosti.

Ale cesta existuje. Potrebujeme, aby čoraz viac vinárstiev začalo označovať pôvod hrozna a zamerali sa na jeho prezentáciu a potom je tu časť, s ktorou ale musíte pomôcť aj vy, konzumenti kvalitných vín. A tou je odhodlanie skúšať vína, ktoré sú takto označené, venovať pomenovaniu vinice pozornosť prípadne ak víno nie je takto označené, venovať sa pôvodu hrozna. Verím, že sa tejto úlohy zhostíte a pomôžete tak budovať novú vinársku históriu Slovenska.

Odpovede na otázky zo začiatku článku

Je skratka D.S.C. veľmi podstatná pri výbere vína?

Do istej miery určite áno, garantuje totiž splnenie niektorých podmienok pri pestovaní a výrobe, ale ani splnenie všetkých podmienok, ktoré sú stanovené štátom negarantujú, že bude konkrétne toto víno chutiť vám.  Veď chuťové preferencie sú tak veľmi osobné.

To víno so striebornou medailou bude asi dobré však?

Medaila je určite známkou kvality, otázne ale je, kto tú medailu udelil a aká bola konkurencia. Niektoré súťaže porovnávajú 1000-cky vzoriek vína z rôznych štátov sveta, presadiť sa v takejto konkurencii je určite väčší úspech ako vyhrať dedinskú súťaž so 150timi vzorkami. Ďalej je podstatná komisia, aj keď ju bude tvoriť svetovo uznávaná špička, vaša personálna chuť môže byť odlišná.

Ako si teda vybrať dobré víno?

Základom je poznať vlastné chuťové preferencie, resp. vedieť pomenovať štýl vína, na ktorý mám aktuálne chuť. Pomôcť vám môže ak si zapamätáte aké víno vám chutilo, naučíte sa pomenovať odrodu, pomer cukrov a kyseliniek pri bielych a ružových alebo množstvo tanínov vo vínach červených.

Takže odpoveď na otázku, ktoré víno je najlepšie na svete? Na každú príležitosť je vhodný iný druh vína, každý z konzumentov ma iné preferencie a očakávania. Veď predsa na príjemný letný večer na terase je vhodné úplne iné víno ako k vianočnému stolu, prípadne výbornému steaku. Takže, ak ste našli víno, ktoré vám v konkrétnej situácii chutilo bude to na chvíľu najlepšie víno na svete. Bez ohľadu na prívlastok, označenie pôvodu alebo cenu.

Tak teda hor sa objavovať a na zdravie priatelia!