SÚŤAŽ o pobyt a degustáciu vo vinárstve Karpatská Perla. Kúpte víno Karpatská Perla a ste v hre! Viac info.
Každá modrá odroda hrozna má svoje jedinečné sfarbenie. Napríklad typická farba pre vína odrody Cabernet Sauvignon je fialová, zatiaľ čo Pinot Noir má bližšie k rubínovo granátovej. V závislosti od veku vína a odrody hrozna sa farba červených vín pohybuje v rôznych farebných škálach od hlbokej fialovej, cez tmavočervenú a červenú až po rubínovú alebo granátovú.
Modré hrozno používané na výrobu červených vín obsahuje v dužine, ale najmä v šupke „pigmenty“ nazývané antokyány. Tie sa pri procese macerácie dostanú do kontaktu s muštom a dodajú mu červenú farbu. Farba vín závisí od obsahu antokyánov. Antokyanín je prítomný v mnohých iných druhoch ovocia, vrátane sliviek, čučoriedok a čerešní. Taktiež aj v kvetoch (ako orchidey, hortenzie atď.). Vedeli ste, že najbežnejšou červených vín je rubínová?
Ak sa pozriete na červené víno za prirodzených svetelných podmienok na bielom pozadí, získate celkom presný dojem o jeho odtieni. Na začiatku to môže byť ťažké vidieť, ale mladé červené vína (do 5 rokov) majú rôzne odtiene od červenej, cez fialovú až po purpurovú. Tento odtieň môžete vidieť pri pohľade smerom k okraju vína pri dopade na kalich. Farba označuje vek a vývoj vína. Vo všeobecnosti platí, že biele vína starnutím „tmavnú“ (majú tendenciu nadobudnúť jantárovú farbu), zatiaľ čo červené vína naopak majú menej sýty odtieň. Mladé červené vína majú vo všeobecnosti viac fialový nádych. Naopak, staršie vína, ktoré vyzrievajú, majú odtieň tehlovej farby v dôsledku oxidácie. Majú tendenciu mať priehľadnejší vzhľad, farbivá sa vyzrážajú.
Farba vína závisí predovšetkým od odrody hrozna, od spôsobu vinifikácie a macerácie, kedy je mušt v kontakte so šupkami. Extrakcia farby dosiahne najväčšiu koncentráciu do piatich až ôsmich dní po macerácii. Potom vždy nastane mierny pokles koncentrácie farieb. Pri fermentáci celých strapcov sa stráca viac farby, pretože stonky absorbujú značné množstvo farbív. Koncentrácia farby dosahuje maximum počas fermentácie. Zmiešanie dvoch alebo viacerých odrôd môžete zintenzívniť farbu (používajú tvz. „farbiarky“ odrody ako Alibernet alebo Neronet). Z modrého hrozna môže vzniknúť aj biele víno, ak sa šťava rýchlo vylisuje a nedostane sa do kontaktu so šupkou.
Farba vína závisí od prítomnosti kyselín vo víne. Aj použitie dubových sudov pri zrení ovplyvňuje farbu vína. Pôda, ktorá má obzvlášť vysoký obsah vápeneca, vplýva na intenzitu farby vína.
Vína so sýtym červeným odtieňom majú nižšie pH. Vína s fialovým odtieňom sa pohybujú v rozmedzí od pH 3,4 do 3,6 (v priemere).Vína s purpurovým nádychom majú pH nad 3,6 a možno bližšie k 4.
Vína starnutím strácajú pigment. Až 85 % antokyanov sa stratí po 5 rokoch. Rôzne odrody hrozna majú rôzne úrovne intenzity. Napríklad Gamay má veľmi nízku a Pinotage má mimoriadne vysokú úroveň pigmentácie. Intenzita farby môže byť zosilnená inými polyfenolmi (napr. tanínmi) vo víne. Vína, ktoré sú viac nepriehľadné, môžu obsahovať vyššiu hladinu tanínov. Pigment v červenom víne je citlivý na teplotu a siričitany. Vína, ktoré fermentujú pri vysokých teplotách alebo majú vyšší obsah síry, majú menšiu intenzitu farby.
Mnohé vína z odrody Pinot Noir majú svetlú farbu. Odrody s tenšou šupkou, ako je spomínaný Pinot Noir, jednoducho majú menej farby, zatiaľ čo Merlot a Cabernet Sauvignon s hrubou šupkou môže vytvoriť vína sýtej rubínovej farby.
Mladé červené vína začínajú s rôznymi odtieňmi od purpurovej a fialovej, cez rubínovú a karmínovú. Úroveň extrakcie počas fermentácie ovplyvňuje aj hĺbku farby červeného vína. Väčšia extrakcia vedie k hlbšej farbe vína. Ako červené vína zrejú vo fľaši, okraj nadobudne granátový odtieň, odtieň vína sa potom vyvinie do tehlovo hnedej farby. V mladosti sú červené vína purpurovočervené. Ako starnú, menia sa na rubínové. Keď dosiahnu zrelosť, získajú terakotové alebo oranžovo-červené sfarbenie.
Pomocou práce vo vinohrade aj vo vinárstve môžu vinári doladiť svoje víno podľa svojich štylistických cieľov, zjemniť farbu, vôňu i pocit v ústach alebo predĺžiť životnosť vína.
Jar patrí medzi najkrajšie obdobia roka – aj vo svete vína. Po zime prichádza obdobie, keď vinárstva predstavujú svieže mladé vína, rozvíjajú aromatiku svojich zástupcov a naplno ukazujú charakter terroiru, v ktorom vinohrad rastie.
Slovenské vinohradnícke oblasti sú rozmanité: od minerálnych bielych vín Malých Karpát až po aromatické expressionizmy Nitrianskej oblasti či sladké tokajské špeciality.
Jar je obdobím nových začiatkov – a vo vinárstve to platí dvojnásobne. Práve v tomto období prichádzajú vinári na trh s vínami, ktoré svojím charakterom vystihujú sviežosť, ľahkosť a energiu novej sezóny. Mladé biele vína, aromatické odrody či šťavnaté rosé sú ideálnym sprievodcom jarných dní aj veľkonočného stola. Slovenské vinárstva v posledných rokoch čoraz viac zdôrazňujú terroir, autenticitu a svieži štýl vín, ktorý sa perfektne hodí k jarnej gastronómii.
V každom časovom období sa objaví víno, ktoré sa stane z rôznych dôvodov nesmierne populárnym. Na Slovensku máme stále éru pitia odrody Sauvignonu Blanc z Nového Zélandu. Avšak slovenskí zákazníci čoraz častejšie vyhľadávajú talianske bublinky - Prosecco a z červených vín Primitivo.
Lákavá, ťažká fľaša s robustným červeným vínom, ktoré sa ideálne pije večer po práci. Býva vyhľadávané najmä kvôli vysokej koncentrácii a atraktívnej sladšej chuti. Tu prichádza otázka, našli vinári z Apúlie ideálny spôsob ako ovládnuť slovenský trh alebo ide len o dočasné pobláznenie?
Niektoré najkrajšie chvíle nepotrebujú špeciálnu príležitosť - stačia kvalitné ingrediencie, spoločný stôl a fľašu kvalitného vína. Či už ide o rande alebo výnimočný okamih uprostred týždňa, varenie pre dvoch je o jednoduchosti s trochou rozmaznávania.
Vinárstvo Villa Maria pripravila kolekciu receptov pre dvoch, pričom každý recept je premyslene zladený s vínami Villa Maria, aby ste si doma vytvorili krásny zážitok.
