Nie každý vinič má rovnaké podmienky. To isté platí aj o človeku, ktorý s ním manipuluje. Ak by sme chceli pestovať ktorúkoľvek plodinu na predmestí Pekingu alebo Mexico City, bude to zásadný rozdiel v porovnaní napr. so zálivmi Hawke´s Bay na Novom Zélande alebo Walker Bay v JAR. Reflexným prvkom v hľadaní príčin tohto stavu môže byť – A kto za to môže? Tak či onak, nie je neskoro. 

Vo svete vína existuje veľa myšlienkových prúdov, ktoré si obhajujú svoju pravdu. Treba priznať že o bio, organickom alebo biodynamickom hospodárení sa lepšie hovorí, ako sa reálne vykonáva. Základom každého zo zmieňovaných prístupov je rešpekt k prírode, usilovnosť ich tvorcov a veľa manuálnej práce. Nemenej podstatným aspektom je miera tolerancie zákazníkov do takýchto vín investovať.

Ako sa má bežný milovník vína orientovať v spleti týchto vín? Vrátane tých, ktoré umne využívajú služby marketingových agentúr. „Zdravé“ alebo „prírodné“ vína rozdeľujeme podľa parametrov ich vzniku do dvoch základných kategórii. Vína s oficiálnym certifikátom a vína bez certifikátu.

Certifikované vína najmä ako Bio/Organic a Biodynamic majú na každom kontinente rozdielne inštitúcie monitorujúce ich používanie. 

Bio/Organic

Bio/Organic v princípe využívajú prírodnú ochranu vo vinohrade s kontrolovaným (zároveň limitovaným) používaním sírnatých a meďnatých postrekov. Základom je však udržať čo najzdravšie prostredie pri výrobe vína ako aj nízky obsah SO2 pri fľašovaní. Často sa jedná o pred- stupeň k najvyššej kategórii Biodynamic. Implementácia korešponduje s nariadením EÚ z roku 2012. USA majú vlastné a odlišné regulácie tejto skupiny vín.

Vynikajúce organické (certifikované) vína sú Víno Natural Domin & Kušický, Bodegas Felix Callejo zo Španielska, Domaine Laporte z Francúzska, Tormaresca z Talianska alebo Emiliana z Čile.

Biodynamické

Duchovne a prakticky sú vrcholom pyramídy vína, označované a certifikované ako Biodynamické (Biodynamic z gréckeho bios – život a dynamikos – sila,energia). Ich spirituálnym otcom bol rakúsky filozof Rudolf Steiner. Steiner formuloval v dvadsiatych rokoch minulého storočia myšlienky a postupy, ktoré vychádzajú z gréckych, rímskych a egyptských čias.

Jeho názory sa stali vzorom pre mnohých vinohradníkov a vinárov aj napriek tomu, že nepomenúvajú konkrétne kroky. V skratke sa jedná o vytvorenie prostredia vo vinohrade, ktorý bude fungovať na základe vlastnej obranyschopnosti, teda imunity. Tá by sa mala vytvárať aj na základe prírodných postupov s využívaním energie okolia ako aj cyklov života rastliny.

Rešpektuje polohu slnka a mesiaca pre obdobia vhodnejšie k jednotlivým úkonom vo vinici. Thomas Duroux zo Château Palmer hovorí: „Ak chcete aby vaše vinárstvo bolo žijúcim organizmom, je logické, že nie je inej možnosti len vyrábať vína týmto spôsobom“. Certifikát Biodynamic majú napr. Gérard Bertrand a jeho Domaine Cigalus (Demeter), Ferraton Père & Fils ( Eco Cert), Domaine Zind-Humbrecht (Biodyvin), Emiliana Coyam (Demeter). 

Pomerne veľkou skupinou sú vína bez certifikátu. Medzi nimi je pozoruhodné množstvo organickych a biodynamických reprezentantov, ktorí nebazírujú na oficiálnom certifikáte. Ich vína patria k najlepším bez ohľadu na to, čo je uvedené na etikete. Napr. Ximénez-Spínola zo Španielska či Domaine du Clos-Frantin a Domaine du Pavillon (A. Bichot) z Francúzska, Fundus Regius a Strekov 1075 zo Slovenska. 

Krajinou s najväčším množstvom ekologicky obhospodarovanými vinohradmi je Rakúsko. Vo Francúzsku šesť vinohradníckych oblastí má organický režim presahujúci 10% z celkovej plochy. V oblasti Bordeaux je 480 vinárstiev s certifikátom Organic (29 s Biodynamic).

Ako chutia tieto vína? Najlepšie z nich lacno nezdôrazňujú spôsob ako vznikajú. Skôr sa orientujú na vnímavých a trpezlivých obdivovateľov schopných oceniť jemné detaily a potenciál pre ich archiváciu. Mená ako Château Pontet-Canet, Château Palmer, Domaine Zind-Humbrecht, Chapoutier či Château de la Roche aux Moines hovoria za všetko.